Chodiť s ním alebo radšej ostať v kamarátstve?

Autor: Kristína Bátorová | 20.3.2013 o 20:18 | (upravené 20.3.2013 o 20:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  55x

  Aj Vám sa už stalo, že ste stretli človeka, s ktorým ste sa mohli porozprávať absolútne o všetkom a začali ste si byť takí blízki, že ste si túto ,,spriaznenosť" vysvetlili skôr ako vývoj vzťahu medzi dvomi ľuďmi opačného pohlavia? Mne samej sa niečo takéto naozaj stalo.  

 http://www.google.sk/search?hl=sk&site=imghp&tbm=isch&source=hp&

Všetko to začalo jedného večera, keď mi kamarátka poslala fotku svojho brata so strelenými slovami: ,, Vás dvoch dám dohromady predtým ako odletím do Ameriky". Na fotke vyzeral super a čo osud chcel či nechcel pridal si ma medzi priateľov na FB. Začali sme si písať a ja som postupne zisťovala, že je to moja spriaznená duša, s ktorou sa môžem porozprávať o hocičom. Naše zoznamovanie však netrvalo príliš dlho, pretože jednej krásnej soboty sme sa stretli opäť na podnet kamarátky, kedy pre nás náhodou prišiel a vtedy sme sa prvý krát videli na živo. Poviem Vám, že nič podobné som dovtedy nezažila, pretože to bol pocit ako ,,deja vu", akoby sme si boli súdení a poznali sa celý život. Toto stretnutie vzťah medzi nami len prehĺbilo a naše spoznávanie prešlo do rýchleho sledu, pričom sme sa vrhli do vzťahu takou závratnou rýchlosťou, že som si začala byť neistá či je to správne. Boh mi je svedkom, že v tomto stave strachu som zvažovala fakticky všetky alternatívy, no čosi mi hovorilo, že tomu chlapovi mám dať šancu. Úplný zlom však nastal až v jeden pondelok na cvičení zumby, kde človek svoje myšlienky môže skôr utriediť a smerovať ich z pohľadu akoby z vtáčej perspektívy. Mala som skoro hodinu a pol na premýšľanie a uvedomenie si skutočnosti, že ten chlap  mi vlastne nič zlé neurobil a nemám prečo mu nedať šancu. Z cvičenia som išla úplne presvedčená, že viem čo chcem a bola som si od tej chvíle vzťahom istá. Postupne sa táto voľba ukazovala ako správna až do osudnej chvíle. Vtedy sme boli spolu naposledy, deň pred mojimi narodeninami a od vtedy kvôli jeho pracovným povinnostiam a chrípke sme sa nevideli zhruba 4-5 dní. V tomto časovom rozpätí sa stalo fakticky niečo o čom som ja vôbec netušila, pretože tento chlapík začal premýšľať zrejme nad zmyslom nášho vzťahu a prišiel na to, že nevie čo ku mne cíti. Vzťah teda skončil so slovami :,, Pre tvoje dobro a aby som ti neubližoval sa radšej rozíďme". Povedal mi ale, že chce so mnou ostať kamarát a že mu na mne záleží, čo sa ale časom ukázalo ako nemožné. Postupne som zistila, že byť s ním kamarátka aj napriek tomu, že ho ešte stále ľúbim nie je proste možné.

Prešlo však zopár dní a ja som neustále premýšľala nad príčinou zmeny jeho postoja a stále som sa obviňovala. Vypočula som si názory viacerých ľudí aj odborníkov a nakoniec som sa spýtala o radu aj kňaza a až ten mi povedal niečo čo ma upokojilo, hoci som to počula predtým už snáď tisíc krát. Povedal mi jediné: ,,Neobviňujte sa!" Poradil mi čerpať energiu z prírody a vidieť v živote pozitíva vo všetkom. A tak som s tým začala a prišla som na kopec vecí, dokonca aj na podstatu mojej dilemy a zároveň aj cieľ tohto článku. Odrazu som sa dokázala na svoj problém pozrieť z iného pohľadu a prišla som na fakt, že chyba je vo mne. Na rozchod sú síce dvaja, pretože nikdy to nefunguje tak, že je v tom len jeden. Mojou vinou však bolo to, že som si s ním rozumela až tak dobre, až som si vôbec nevšímala, že si lepšie rozumieme ako priatelia, než ako dvaja zaľúbení ľudia. Postupne mi došlo, že som v ňom videla človeka, ktorého by som chcela mať v budúcnosti v živote ako človeka, ktorý bude pri mne ako nenahraditeľná súčasť môjho života. Ale prečo???

Je to jednoduché. On je taký aká som chcela vždy byť ja - dobrý, láskavý, ohľaduplný, chápavý, ochotný pomôcť aj o pol noci, schopný nastúpiť do auta a ísť aj cez pol sveta len preto, že ho potrebujete- a tak veľmi som sa to chcela naučiť, no moje pocity zo správnosti nášho vzťahu boli príliš potlačené faktom, že som sa s ním cítila ako v siedmom nebi. Vtedy išiel rozum a správne úsudky bokom. Vtedy bilo len srdce a rozum kričal na prázdno do vetra. A práve preto to tak po rozchode aj bolelo. Keby som však na začiatku vedela, že my dvaja nemáme spolu chodiť, ale byť len kamaráti, nebola by som sa tak trápila a neprišla by som o človeka, ktorý mohol byť môj najlepší priateľ. Pretože čo už dvaja rozbili, už ani jeden z nich nezlepí- vždy tam už bude minulosť. A najlepšie na tom, že časom to prebolí a hojenie sa už začalo, ale aj napriek všetkému sa nemôžem na neho hnevať, pretože  bol čestný a povedal mi to narovinu, nečakal zbytočne dlho aby som slepo dúfala, že mám nádej. Preto som mu ešte v deň rozchodu odpustila, že nám nedal čas aj to, že sme tomu dali priestor príliš skoro a rýchlo. A keď sa to tak vezme, som mu vďačná za to, že som zistila, že ešte stále viem ľúbiť, len netreba ísť do všetkého po hlave a naučil ma ľúbiť inak ako som to vedela doteraz- oveľa srdečnejšie a ako som po rozchode čítala v jednom článku: ,,Rozchod z človeka urobí pevnejšiu osobnosť ale aj oveľa jemnejšiu a každým rozchodom je na tom človek čoraz lepšie a všetky tie pokusy o nové vzťahy nás menia a dávajú nám veľa do života." Ja si myslím, že na to postupne prichádzam, ale ako mi opakuje každý v mojom okolí: ,, Všetko je to na tebe, na čase a životných príležitostiach. Treba život žiť a nie dožívať. Je potrebné robiť veci spontánne a nepremýšľať pri všetkom trojnásobne dlhý čas ako je potrebné. Je treba život vziať do vlastných rúk a nečakať na náhodu, pretože náhoda je blbec ale len do takej miery do akej z nej blbca spravíme. Nedokážeme si naplánovať všetko, hoci niečo áno a síce to, že každé ráno vstaneme s úsmevom na perách a zvedavosťou v tvári čo na nás život zase pripraví, nech je to už dobré ale nie. So životom sa nedá dohadovať ako na trhovisku, život sa dá len zvládať a žiť.

Takže rada do života: Neplakať pre niečo čo je už teraz vo Vašej minulosti, ale usmievať sa preto čo je vo Vašej budúcnosti, hoci dnes ešte nevie čo máme v budúcnosti písané.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?