Chodiť s ním alebo radšej ostať v kamarátstve?

Autor: Kristína Bátorová | 20.3.2013 o 20:18 | (upravené 20.3.2013 o 20:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  41x

  Aj Vám sa už stalo, že ste stretli človeka, s ktorým ste sa mohli porozprávať absolútne o všetkom a začali ste si byť takí blízki, že ste si túto ,,spriaznenosť" vysvetlili skôr ako vývoj vzťahu medzi dvomi ľuďmi opačného pohlavia? Mne samej sa niečo takéto naozaj stalo.  

 http://www.google.sk/search?hl=sk&site=imghp&tbm=isch&source=hp&

Všetko to začalo jedného večera, keď mi kamarátka poslala fotku svojho brata so strelenými slovami: ,, Vás dvoch dám dohromady predtým ako odletím do Ameriky". Na fotke vyzeral super a čo osud chcel či nechcel pridal si ma medzi priateľov na FB. Začali sme si písať a ja som postupne zisťovala, že je to moja spriaznená duša, s ktorou sa môžem porozprávať o hocičom. Naše zoznamovanie však netrvalo príliš dlho, pretože jednej krásnej soboty sme sa stretli opäť na podnet kamarátky, kedy pre nás náhodou prišiel a vtedy sme sa prvý krát videli na živo. Poviem Vám, že nič podobné som dovtedy nezažila, pretože to bol pocit ako ,,deja vu", akoby sme si boli súdení a poznali sa celý život. Toto stretnutie vzťah medzi nami len prehĺbilo a naše spoznávanie prešlo do rýchleho sledu, pričom sme sa vrhli do vzťahu takou závratnou rýchlosťou, že som si začala byť neistá či je to správne. Boh mi je svedkom, že v tomto stave strachu som zvažovala fakticky všetky alternatívy, no čosi mi hovorilo, že tomu chlapovi mám dať šancu. Úplný zlom však nastal až v jeden pondelok na cvičení zumby, kde človek svoje myšlienky môže skôr utriediť a smerovať ich z pohľadu akoby z vtáčej perspektívy. Mala som skoro hodinu a pol na premýšľanie a uvedomenie si skutočnosti, že ten chlap  mi vlastne nič zlé neurobil a nemám prečo mu nedať šancu. Z cvičenia som išla úplne presvedčená, že viem čo chcem a bola som si od tej chvíle vzťahom istá. Postupne sa táto voľba ukazovala ako správna až do osudnej chvíle. Vtedy sme boli spolu naposledy, deň pred mojimi narodeninami a od vtedy kvôli jeho pracovným povinnostiam a chrípke sme sa nevideli zhruba 4-5 dní. V tomto časovom rozpätí sa stalo fakticky niečo o čom som ja vôbec netušila, pretože tento chlapík začal premýšľať zrejme nad zmyslom nášho vzťahu a prišiel na to, že nevie čo ku mne cíti. Vzťah teda skončil so slovami :,, Pre tvoje dobro a aby som ti neubližoval sa radšej rozíďme". Povedal mi ale, že chce so mnou ostať kamarát a že mu na mne záleží, čo sa ale časom ukázalo ako nemožné. Postupne som zistila, že byť s ním kamarátka aj napriek tomu, že ho ešte stále ľúbim nie je proste možné.

Prešlo však zopár dní a ja som neustále premýšľala nad príčinou zmeny jeho postoja a stále som sa obviňovala. Vypočula som si názory viacerých ľudí aj odborníkov a nakoniec som sa spýtala o radu aj kňaza a až ten mi povedal niečo čo ma upokojilo, hoci som to počula predtým už snáď tisíc krát. Povedal mi jediné: ,,Neobviňujte sa!" Poradil mi čerpať energiu z prírody a vidieť v živote pozitíva vo všetkom. A tak som s tým začala a prišla som na kopec vecí, dokonca aj na podstatu mojej dilemy a zároveň aj cieľ tohto článku. Odrazu som sa dokázala na svoj problém pozrieť z iného pohľadu a prišla som na fakt, že chyba je vo mne. Na rozchod sú síce dvaja, pretože nikdy to nefunguje tak, že je v tom len jeden. Mojou vinou však bolo to, že som si s ním rozumela až tak dobre, až som si vôbec nevšímala, že si lepšie rozumieme ako priatelia, než ako dvaja zaľúbení ľudia. Postupne mi došlo, že som v ňom videla človeka, ktorého by som chcela mať v budúcnosti v živote ako človeka, ktorý bude pri mne ako nenahraditeľná súčasť môjho života. Ale prečo???

Je to jednoduché. On je taký aká som chcela vždy byť ja - dobrý, láskavý, ohľaduplný, chápavý, ochotný pomôcť aj o pol noci, schopný nastúpiť do auta a ísť aj cez pol sveta len preto, že ho potrebujete- a tak veľmi som sa to chcela naučiť, no moje pocity zo správnosti nášho vzťahu boli príliš potlačené faktom, že som sa s ním cítila ako v siedmom nebi. Vtedy išiel rozum a správne úsudky bokom. Vtedy bilo len srdce a rozum kričal na prázdno do vetra. A práve preto to tak po rozchode aj bolelo. Keby som však na začiatku vedela, že my dvaja nemáme spolu chodiť, ale byť len kamaráti, nebola by som sa tak trápila a neprišla by som o človeka, ktorý mohol byť môj najlepší priateľ. Pretože čo už dvaja rozbili, už ani jeden z nich nezlepí- vždy tam už bude minulosť. A najlepšie na tom, že časom to prebolí a hojenie sa už začalo, ale aj napriek všetkému sa nemôžem na neho hnevať, pretože  bol čestný a povedal mi to narovinu, nečakal zbytočne dlho aby som slepo dúfala, že mám nádej. Preto som mu ešte v deň rozchodu odpustila, že nám nedal čas aj to, že sme tomu dali priestor príliš skoro a rýchlo. A keď sa to tak vezme, som mu vďačná za to, že som zistila, že ešte stále viem ľúbiť, len netreba ísť do všetkého po hlave a naučil ma ľúbiť inak ako som to vedela doteraz- oveľa srdečnejšie a ako som po rozchode čítala v jednom článku: ,,Rozchod z človeka urobí pevnejšiu osobnosť ale aj oveľa jemnejšiu a každým rozchodom je na tom človek čoraz lepšie a všetky tie pokusy o nové vzťahy nás menia a dávajú nám veľa do života." Ja si myslím, že na to postupne prichádzam, ale ako mi opakuje každý v mojom okolí: ,, Všetko je to na tebe, na čase a životných príležitostiach. Treba život žiť a nie dožívať. Je potrebné robiť veci spontánne a nepremýšľať pri všetkom trojnásobne dlhý čas ako je potrebné. Je treba život vziať do vlastných rúk a nečakať na náhodu, pretože náhoda je blbec ale len do takej miery do akej z nej blbca spravíme. Nedokážeme si naplánovať všetko, hoci niečo áno a síce to, že každé ráno vstaneme s úsmevom na perách a zvedavosťou v tvári čo na nás život zase pripraví, nech je to už dobré ale nie. So životom sa nedá dohadovať ako na trhovisku, život sa dá len zvládať a žiť.

Takže rada do života: Neplakať pre niečo čo je už teraz vo Vašej minulosti, ale usmievať sa preto čo je vo Vašej budúcnosti, hoci dnes ešte nevie čo máme v budúcnosti písané.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?